Rodový názov „plamienka“ je odvodený od sfarbenia, ktoré pripomína farbu plameňa. Druhový názov „driemavá“ vystihuje výraz odpočívajúcej sovy, ktorá priviera oči akoby podriemávala.
Základný opis druhu
Najcharakteristickejším znakom plamienky driemavej (Tyto alba) je výrazný srdcovitý závoj na prednej strane hlavy, podľa ktorého plamienku aj mnoho ľudí pozná. Oči aj pazúry sú čierne. Plamienka je stredne veľká sova s dlhými, husto operenými nohami. Vo farbách prevláda biela, hnedá až hrdzavá, sivá a čierna. Charakteristickým znakom poddruhu Tyto alba guttata, ktorý sa vyskytuje aj u nás, je veľmi svetlé sfarbenie brušnej časti so zreteľnými tmavými škvrnami. Najvyšší zaznamenaný vek bol vyše 17 rokov.
S kuvikom plačlivým (Athene noctua) sa dnes najčastejšie stretneme na poľnohospodárskych dvoroch v nížinách, pahorkatinách a v kotlinách. Jarné a jesenné noci takýchto miest patria práve jeho „kuvikaniu“. Netreba sa ho obávať, neprináša smrť ako sa vraví v poverách, práve naopak, vytvorí atmosféru a je obohatením našej krajiny. Jeho význam spočíva tiež v love hlodavcov - škodcov poľnohospodárskych plodín. Z pohľadu ekológie je kuvik prirodzenou súčasťou krajiny a ak v nej chýba, niečo nie je v poriadku.
Sokol myšiar (Falco tinnunculus), nazývaný tiež poštolka, či pustovka, je najčastejšie sa vyskytujúcim dravcom v blízkosti ľudských obydlí. Patrí do skupiny tzv. malých sokolov. Tak ako aj iné druhy sokolov nestavia si vlastné hniezdo. Môžete sa s ním preto stretnúť nielen vo voľnej prírode, ale tiež v intraviláne obcí. Svoju prítomnosť prezrádza tiež výrazným zvukovým prejavom, najčastejšie v období hniezdenia, kedy sa opakovane ozýva ostrým „ki ki ki ki“.
Kým v minulosti bol hadiar krátkoprstý (Circaetus gallicus) vzácnym druhom, dnes už predstavuje vyslovenú raritu. Pred dvadsiatimi rokmi u nás hniezdilo 15 – 20 párov, ktoré boli rozptýlené najmä v krasových oblastiach Slovenska, alebo obývali úpätia pohorí nadväzujúcich na rozsiahle pasienky a lúky.
Kaňa popolavá (Circus pygargus) je jedným z dvoch druhov kaní, ktoré hniezdia na území Slovenska. Tak ako v prípade ostatných druhov kaní, aj pri tomto druhu je výrazný pohlavný dimorfizmus, predovšetkým v sfarbení – druhový názov je odvodený od typického, popolavosivého sfarbenia hlavy, chrbta a hornej časti hrude samca, ktorý má prvých 8 letiek čiernych. V sfarbení samice prevláda hnedý odtieň na chrbtovej časti tela, brucho je bledé s výraznými tmavými škvrnami, svetlé nadchvostové krovky sú menej výrazné ako v prípade kane sivej. Ľudia si kane popolavé často mýlia s naším najpočetnejším dravcom - myšiakom hôrnym, no medzi oboma druhmi sú výrazné rozdiely, predovšetkým v biológii. Kým myšiak si svoje hniezdo stavia na stromoch, kane hniezdia výlučne na zemi. Kaňa popolavá je menšia a štíhlejšia ako myšiak, má tiež dlhšie a užšie krídla i chvost. Myšiak je často označovaný ako „kaňa“, tento omyl vznikol zľudovením českého názvu myšiaka hôrneho (káně lesní).
Kaňa sivá nám spríjemňuje terénne pozorovania v období, keď hniezdiace druhy kaní územie Slovenska už opustili. Pohľad na samca kane sivej je skutočným estetickým zážitkom, rovnako ako v prípade ostatných druhov kaní vyskytujúcich sa na našom území – dospelý jedinec má vrchnú časť tela, hlavu, krk, hrdlo a prednú časť hrudníka popolavosivé. Zvyšok hrudníka a chvostové perá sú biele. Výrazným znakom je prvých päť ručných letiek, ktoré sú takmer celé čierne. Samice majú chrbtovú stranu tmavohnedú s hrdzavými okrajmi pier na krku a krídlach, v zátylku sú okraje pier biele. Biely pás nadchvostových kroviek pôsobí kvôli celkovému sfarbeniu výraznejšie u samice než u samca. Rozpätie krídel môže byť 110 – 125 cm, hmotnosť samca do 450 g, samice do 550 g.
Rod Circus zahŕňa asi 10 druhov, z ktorých na Slovensku hniezdia dva druhy kaňa močiarna (Circus aeroginosus), kaňa popolavá (Circus pygargus)), jeden druh sa na našom území zdržuje pravidelne počas migrácie a v zimnom období (kaňa sivá (Circus cyaneus)). Kaňa stepná (Circus macrourus) je na našom území zriedkavo sa vyskytujúcim migrantom. Kane sú charakteristické štíhlou siluetou a dlhým, úzkym, zaobleným chvostom. Zobák je relatívne malý. Najvýraznejším znakom je typické operenie tváre, vytvárajúce „závoj“, podobný opereniu u sov. Úlohou závoja je pravdepodobne usmerňovať tok zvuku smerom k ušným otvorom, ktoré sú nezvyčajne veľké, čo je adaptácia určená pre lokalizáciu koristi v poraste podľa zvuku.
Rod Circus zahŕňa asi 10 druhov, z ktorých na Slovensku hniezdia dva druhy kaňa močiarna (Circus aeroginosus), kaňa popolavá (Circus pygargus)), jeden druh sa na našom území zdržuje pravidelne počas migrácie a v zimnom období (kaňa sivá (Circus cyaneus)). Kaňa stepná (Circus macrourus) je na našom území zriedkavo sa vyskytujúcim migrantom. Kane sú charakteristické štíhlou siluetou a dlhým, úzkym, zaobleným chvostom. Zobák je relatívne malý. Najvýraznejším znakom je typické operenie tváre, vytvárajúce „závoj“, podobný opereniu u sov. Úlohou závoja je pravdepodobne usmerňovať tok zvuku smerom k ušným otvorom, ktoré sú nezvyčajne veľké, čo je adaptácia určená pre lokalizáciu koristi v poraste podľa zvuku.
17. Septembra 2008
SOKOL ČERVENONOHÝ – dravec s červenými „nohavicami“
Rozšírenie
Sokol červenonohý (Falco vespertinus) patrí k menším druhom sokolov. Hlavným areálom výskytu je centrálne Rusko, v rámci Európy obýva jej juhovýchodnú časť. Celková početnosť sa odhaduje na 300 000 – 800 000 jedincov. Populácia tohto druhu však v posledných rokoch zaznamenala výrazný pokles. V Európe hniezdi najsilnejšia populácia v Maďarsku, veľkosť ktorej sa odhadovala koncom 80-tych rokov na 2000-2500 párov. V súčasnosti sa veľkosť hniezdnej populácie v Maďarsku odhaduje len na 600-700 párov.
má široký areál rozšírenia, druh sa vyskytuje v južnej časti Palearktídy, najväčší počet hniezdiacich párov v Európe je v Turecku (6000 – 9000 párov), Rusku (1000 – 2000 párov) a Azerbajdžane (1000 – 2500 párov).
Na území Slovenska sa druh vyskytuje pravidelne od roku 1992 v počte niekoľkých jedincov, hniezdenie však doteraz nebolo preukázané.
Orliak morský(Haliaeetus albicilla) je našim najväčším hniezdiacim dravcom. Hniezdi v severnej časti Európy a Ázie, najpočetnejšia populácia sa vyskytuje v Nórsku (1900 – 2200 párov), Rusku (1000 – 2000 párov) a Poľsku (450-520 párov). Južná hranica sa tiahne od Chorvátska po Kaspické more až k Tichému oceánu. Intenzívne prenasledovanie v Európe v 19. storočí zreteľne zmenšilo jeho areál a v tomto období vymizol druh v Írsku, Dánsku, Rakúsku, Portugalsku, Španielsku, na Sardínii, Korzike a Malte. Tento trend bol okolo roku 1970 zastavený v severozápadnej časti hniezdneho teritória. Napriek tomu, že v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu populácia orliaka morského mierne rastie, klesajúci trend je naďalej v oblasti juhovýchodnej Európy.
Každý z vás sa s týmto druhom dravca už nepochybne stretol – sprevádza vás na každej vychádzke do prírody - nech je váš poľovný revír na nížine, alebo v horských oblastiach. Možno ho viacerí poznajú pod názvom kaňa, toto pomenovanie je však nesprávne. V tomto prípade omyl vznikol zľudovením českého názvu myšiaka hôrneho „káně lesní“. „Kane“ na Slovensku žijú tiež, ide však o dravce, ktoré sú na prvý pohľad úplne odlišné. A to nielen vzhľadom, ale aj biológiou. Je až zarážajúce, koľko poľovníkov tvrdí, že majú „kaní“ plný revír a o myšiakoch nevedia.
Orol kráľovský je neodmysliteľnou súčasťou slovenskej prírody. Tento majestátny dravec patrí medzi vrcholových predátorov s veľkým významom v ekosystémoch. Podľa údajov Svetovej únie ochrany prírody (IUCN) z roku 2007 je orol kráľovský klasifikovaný ako zraniteľný druh, pričom v Európe je považovaný za ohrozený. V roku 2004 bola veľkosť európskej populácie 850 – 1400 párov, z tohto počtu 600 – 900 párov žije na území Ruska. Na Slovensku sa vyskytuje populácia veľkosti 35 – 40 párov, pričom za obdobie rokov 1994 - 2007 bol zaznamenaný nárast len o 5 – 10 párov.
Na území Slovenska bol doteraz zaznamenaný výskyt 7 druhov sokolov, z ktorých jeden je v súčasnosti na Slovensku považovaný za vyhynutého. Zástupcovia čeľade sokolovité majú spoločné charakteristické znaky, ktorými sú napríklad dlhé, končisté krídla a krátke nohy s dlhými prstami. Žiaden zo sokolov si nestavia vlastné hniezdo, využívajú hniezda postavené inými druhmi vtákov. Sokol rároh (Falco cherrug) patrí do skupiny tzv. „veľkých“ sokolov, kam okrem neho radíme aj sokola sťahovavého (Falco peregrinus). Dĺžka tela dospelého jedinca sokola rároha je približne 49 – 54 cm, rozpätie krídel 110 – 126 cm, pričom samice sú spravidla väčšie ako samce.
